štvrtok, 9. februára 2017

Zázračný liečivý dotyk - kontakt koža na kožu

Prvý tohtoročný príspevok píšem až dnes, pretože koniec starého roka a začiatok nového bol (a ešte je) pre mňa veľmi búrlivým obdobím. Akoby niektoré zásadné zmeny - sťahovanie, pôrod nášho štvrtého bábätka a mnohé iné veci, na mňa doľahli až teraz...No ale o tom som nechcela. Chcela som sa s vami podeliť o úžasný dar, ktorého silu som si naplno uvedomila až teraz, pri štvrtom dieťati...

foto: pixabay.com
Je zvláštne, ako na niektoré veci človek príde až postupom času a až pri štvrtom dieťati v mojom prípade. O dôležitosti kontaktu koža na kožu (skin to skin) pre bábätko som vedela síce už skôr, konkrétne pri treťom bábätku, ale nejako mi nenapadlo využiť tento úžasný dar a liek v rôznych prípadoch, najmä v chorobe.

Pri štvrtom bábätku som mala možnosť zažívať kontakt koža na kožu častejšie. Aj kvôli tomu, že Tomáško bol veľmi uplakané a náročné bábätko. Keď som už niekedy nevedela, ako ho upokojiť a utíšiť, vyzliekla som sa do pol pása, jemu nechala len plienku, položila ho na seba a tak sa vždy upokojil. Bolo to ako zázrak, vždy to zabralo. Nadojčil sa v tejto polohe, často mi tak aj zaspal a často sme tak spávali aj v noci.
To bolo však skôr v prvých týždňoch a mesiacoch.

Tieto Vianoce boli ťažké, pretože Tomáško mal svoju prvú chorobu aj s horúčkami, ktoré presahovali 39°C. Nie som veľmi na zrážanie teploty liekmi, lebo verím, že horúčka má svoj zmysel, no pri našom malom chlapčiatku, ktoré celé horelo, mi bolo strašne. Pozná to asi každá mama – keď je dieťa choré, akosi sa nevieme poriadne na nič sústrediť a želáme si len, aby to už bolo za nami a aby to nebolo nič vážne.

V tých horúčkach, kedy náš Tomáško vyzeral ako handrová bábika, nám veľmi pomáhal kontakt koža na kožu (teda on len v plienke a tenkých pančuškách a ja do pol pása vyzlečená a navrch som si prehodila mikinu). Takto sme trávili veľa času, nosila som ho v šatke alebo v Manduce, spievala mu, dojčila takmer nonstop.

Takýto kontakt sa odporúča aj na znižovanie teploty, no ja som mu teplotu nemerala každú chvíľku (vlastne za celú chorobu asi len dvakrát, pretože nemáme bezdotykový teplomer a nechcela som ho dráždiť meraním teploty v zadočku), takže neviem, či to malo na teplotu vplyv.  Párkrát sme mu ale dali aj sirup od teploty, aby si trošku vydýchol a uľavilo sa mu.

Vedela som napríklad, že kontakt koža na kožu zvyšuje tvorbu mlieka. Nikdy som to však nezažila na vlastnej koži v takej sile ako pri tejto chorobe. Mala som zrazu mlieka toľko ako v prvých týždňoch po pôrode. Prsia som si ani nespoznávala! 
Toto mám teda potvrdené a môžem povedať, že ak potrebujete podporiť tvorbu mlieka, kontakt koža na kožu robí doslova zázraky. 



sobota, 10. decembra 2016

Prvé krôčky a čo na nôžky?


Ani neviem, ako to ušlo, no náš najmenší drobec sa po krátkej fáze plazenia začal veselo stavať na nožičky. Postaví sa hocikde a keďže nemáme koberce, len plávajúcu podlahu, všade sa mu šmýkalo. Tak som si povedala, že je už čas na prvé "boty".

Prvou voľbou boli "ponožko-papuče" s protišmykovou podrážkou. Problém ale bol v tom, že Tomáškovi bolo treba každú chvíľku papučky naprávať, pretože sa mu neustále vyzúvali a bolo to o nervy. Prípadne si ich veselo dával dolu on sám.

Pri tretej dcérke som mala super kožené capačky, ktoré mi priniesla sestra z Anglicka a pamätám, že to bola naozaj perfektná vec. Emka sa v nich naučila robiť svoje prvé nesmelé krôčky a vynosila ich veľmi dlho. Tie som však už nemala (a keby aj, boli ružové s mačičkou:))), tak som sa rozhodla malému také zaobstarať.

Zarazila ma však veľmi široká ponuka capačiek. Také, onaké, všelijaké. Našťastie som narazila na obchodík www.nanozky.sk, kde som dostala potrebné rady a odporúčania ohľadom vhodných capačiek podľa veľkosti nožičky nášho Tomáška. Nevedela som napríklad, že capačky sa vyberajú nielen podľa dĺžky chodidla ale aj podľa šírky, aby malo dieťatko dostatok miesta na voľný pohyb nožičky.

Po zvážení viacerých možností sme sa rozhodli pre capačky Fiorino, krásne hnedé s obrázkom bagra, ktoré drobcovi schválili aj jeho dve sestry (vraj sú dostatočne frajerské pre nášho malého princa:).
Páči sa mi aj to, že sú vyrobené z certifikovaných materiálov, prírodnej kože a sú ručne šité v Európe.

"protišmyková úprava":) 
Capačky Tomáškovi perfektne sadli na nožičky. Vôbec sa nevyzúvajú vďaka super strihu a majú protišmykovú podrážku, takže v nich nehrozí pošmyknutie. Nosí ich denno-denne už pár týždňov a stále si držia tvar, nie sú "vyčaptané".

A prečo som sa vlastne rozhodla pre takýto typ prvých "topánočiek"? Pri prvých dvoch deťoch som hneď, ako sa začali stavať a chodiť popri nábytku, bežala do obchodu kúpiť papučky s vysokou pätou a samozrejme, tvarovanou stielkou. Také rady som vtedy dostávala od všetkých naokolo a verila som, že robím to najlepšie.
Tomáškove prvé "boty" 

Postupne som sa ale dopracovala k tomu, že čím ďalej, tým viac sa mi pozdáva nechať nôžky vyvíjať sa prirodzene bez "uväznenia" vo vysokých papučkách s tvarovanou stielkou a podobne.
Nožička sa v mäkučkých capačkách v podstate správa, akoby bola naboso a capačky akurát chránia pred pošmyknutím či chladom.

Aj po tom, ako Tomáško vyrastie z capačiek a bude mu treba už také ozajstnejšie topánočky na prvé kroky, pôjdem zrejme skôr smerom "barefoot" alternatívy.