Rozhovor so šikuľkou Pristelkou, ktorej bábiky vás jednoducho dostanú:-)

Na mojom blogu už rozhovor s jednou veľmi šikovnou mamičkou je. Som naozaj rada, že s podobným rozhovorom súhlasila aj ďalšia šikuľka, ktorú vo virtuálnom svete poznáte asi najskôr pod prezývkou „Pristela“ a ktorej textilné bábiky sú doslova umeleckými dielami.

Začnem podobnou otázkou, akú som na úvod položila aj Lusilke v rozhovore s ňou, teda aká bola Tvoja cesta k tvoreniu textilných bábik?

Zvedavosť a snáď i to, že sama mám doma len chlapov, preto ma ten „dievčatkovský“ svet obchádzal, a ja tááák ľúbim ružovú, šatočky, mašličky a vrkôčiky, tak prečo si to všetko nevyrobiť?:-)

Pre koho si ušila svoju prvú bábiku? Pamätáš si ešte na ňu?

Už som to niekde spomínala, prvá babuľka je len moja, sedí u mňa v pracovni, je pamätná, učiaca sa, ušitá hrozne, ale aj napriek tomu ju ľúbim zo všetkých najviac.

Je šitie bábik len Tvojou záľubou, alebo Ťa tento koníček (ako aj ostatné) živia? Dá sa vôbec takýmto spôsobom uživiť (myslím vlastnou tvorbou)?

Môj koníček je i moja práca, a či sa dá originál hand made výrobou uživiť je ťažká otázka, jediné čo sa dá na ňu odpovedať je asi len to, že rozhodne sa ňou nedá zbohatnúť .

Koľko času Ti asi zaberie ušitie jednej bábiky?

Tak toto je relatívne a hrozne veľa záleží od objednávky čo všetko si zákazník na babuľke želá. Áno, mám spočítaný aj najkratší čas, ale urobiť babuľku rýchlo a pri tom kvalitne je namáhavé ako fyzicky tak i psychicky, takéto tempo sa nedá zvládať deň čo deň .

Šiješ bábiky aj na objednávku alebo kde si môžu záujemcovia bábiky od Teba zakúpiť?

Babuľky šijem len na objednávku, dá sa ma zastihnúť všade na internete, kde zbadáte meno Pristela,

Alebo na adresách: sartia@azet.sk , sartia@hotmail.sk , www.fler.cz/pristela , facebook.com/zanet.marodiova

V rozhovore s Lusilkou som sa dozvedela, že spoločne usporadúvate aj kurzy šitia bábik. Zatiaľ sa však konajú len v Čechách. Čím to je? Je na Slovensku menší záujem o takéto kurzy?

Po pravde na Slovensku sme s Lusilkou kurz ešte neskúšali, Slováci a Češi sa v tomto hodne líšia, oni tam milujú ručne kvalitne vyrobený originálny výrobok. Ako príklad odlišnosti môže slúžiť český kreatívny portál Fler.cz, u nich má neskutočne veľkú návštevnosť a tak isto aj predaj, u nás ich pokus začleniť sa na náš trh s ručnými výrobkami skrachoval.

Viem, že šitie bábik nie je jedinou Tvojou záľubou. Prezradíš nám, čomu sa ešte venuješ?

Mojou naj záľubou je maľovanie, keď vyrastiem budem maľovať veľké nádherné obrazy:-), taktiež milujem vymýšľať a vyrábať textilné didaktické hračky, vankúšiky, podsedáky, deky. Ďalej je práca s drevom, magnetky, menovky, pečiatky pre deti, maľovanie na textil, tričká, pergamano je toho viac, no naj u mňa vyhráva tvorba pre deťúrence.

Čo by si odkázala mamičkám, ktoré by sa do ušitia bábiky rady pustili?

Hurá do toho! A hlavne nedať sa odradiť, keď to hneď nepôjde. Každá jedna textilná bábika robená s láskou je krásna, čo isto každá jedna mamička i „nemamička“ zistí sama, keď si takú vyrobí, keď si ju k sebe pritúli a zistí, že tie umelé, studené z obchodov v porovnaní s tou jej nemajú žiadnu šancu.

Takže želám všetkým veľa šťastíčka, trpezlivosti a úsmevu pri výrobe.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov pri tvorení!

Taktiež veľmi pekne ďakujem za rozhovor a aj za miestečko v Tvojom blogu, prajem veľa nápadov pri tvorení ako aj pri písaní.

Bábiky od Pristelky nájdete v tejto galérii: http://fotoalbumy.azet.sk/najdi?p[q]=sartia a napísať jej môžete na túto e-mailovú adresu: sartia@azet.sk

Jablková výživa (pyré, presnidávka) nielen pre deti

Sezóna jabĺk je v plnom prúde a aj nám sa ušlo nejaké to vrece jabĺčok. Takže som riešila, čo s nimi a nakoniec som sa rozhodla urobiť z nich jablkovú výživu a o tento jednoduchý recept sa s vami podelím.

Postup: jabĺčka si umyjeme a potom odstránime šupku aj jaderník. Nakrájame na menšie kúsky. Potom dáme tieto nakrájané jablká do väčšieho hrnca, podlejeme trochou vody (podľa množstva jabĺk), aby nám neprihoreli a dáme ich variť.
Keď sú jabĺčka uvarené do mäkka (skúste pichnúť vidličkou, mali by sa rozpadať), odstavíme ich a keď trošku vychladnú, tak ich rozmixujeme.
Takúto rozmixovanú jablkovú zmes mierne osladíme (ak sú jablká dosť sladké, netreba sladiť) potom nakladáme do malých pohárov. Poháre zatvoríme viečkami a uložíme do hrnca s trochou vody (voda by mala siahať asi do dvoch tretín výšky pohárov), prikryjeme pokrievkou a dáme variť. Keď začne voda vrieť, zoslabíme plameň a necháme na miernom ohni sterilizovať asi 10-15 minút. Hotovo!

Takto teda robím jablkovú výživu ja. Deti jej v poslednom čase akosi neholdujú, majú radšej čerstvé jablká (asi vedia, čo je zdravšie:-)), zato ja s manželom si jablkovú výživku doprajeme.

Tip: ak chcete urobiť detskú výživu aj s inými príchuťami, stačí pridať k jabĺčkam trebárs hrušky, marhule alebo iné ovocie, aké máte k dispozícii. Dá sa použiť aj ovocie z kompótu. Ja mám odskúšanú aj jablkovo-mrkvovú výživu. Keď som ich robila deťom ako súčasť prvých príkrmov, nesladila som ich a boli dosť sladké aj bez toho.

Šitie - moja droga

Ako ste si asi všmili, šitie ma vážne chytilo za srdce. A tak okrem bábik vznikli aj také veci ako títo ušatí zajkovia a ušila som deťom tiež pár vankúšov.

Všetky veci sú plnené polyesterovým rúnom a vankúše sa dajú v pohode vyprať (zajačikov som ešte neskúšala, ale mali by sa dať aj tí:-)

Takže to teraz u nás vyzerá asi tak, že ak práve nepíšem, tak šijem. Je to pre mňa úžasný relax, i keď by som nikdy nepovedala, že raz budem takéto niečo robiť... Nuž ale, človek nikdy nevie, ako dopadne, že? :-)

Rodinka bábik sa rozrastá

Šitie bábik ma akosi chytilo, takže vznikli aj ďalšie prírastky do našej "bábikovskej rodinky".

Čo je zaujímavé a veľmi sa mi páči, že nielen dcérka sa s týmito waldorfskými bábätkami hráva, ale sú populárne aj u nášho syna.

Waldorfské bábätká sa stali neodmysliteľnými spoločníkmi na spinkanie, takže to niekedy vyzerá zaujímavo, keď dcérka aj syn spia obložení niekoľkými bábikami:-) Ale mňa takýto pohľad teší a hreje ma pri srdci.

Je to jednoducho krásny pocit, keď ušijete
hračku pre svoje deti vlastnými rukami.
Odporúčam každej mamičke, aby to skúsila:-)

Všetky bábiky na fotkách, okrem jednej (malá modrá s bodkami) sú ušité z flísu a sú príjemne hrejivé.
Neplním ich ovčou vlnou, ako by sa pri waldorfských bábikách správne malo, ale polyesterovým rúnom. Možno sa raz dostanem aj k tej ovčej vlne a skúsim bábiky vypchať tou. Vraj sú potom tie bábiky krásne teplučké a už len ten pocit, že sú plnené prírodným materiálom je "hrejivý":-)

Každopádne tieto moje majú výhodu aspoň v tom, že sa dajú ľahko vyprať, čo pri ovčej vlne neviem-neviem...

Výborná masť na popraskané pery

Ešte pred narodením našej dcérky som si do pôrodnice kúpila aj masť na bradavky. Počula som dobré referencie na masť značky Babylove, ktorá sa dá kúpiť v dm-drogérii. Tak som teda nabehla do dm-ky a kúpila si ju.

Moje bradavky ju nakoniec, našťastie, nepotrebovali, ale skvele som ju využila na popraskané pery. Obzvlášť náš syn máva naozaj brutálne popraskané pery (hlavne, keď je nachladnutý) a to tak, že mu praskajú až do krvi. Skúšala som mu na to dávať aj bežné balzamy na pery, no všetky ho veľmi štípali a nevydržal ich mať na perách. Až keď som mu pusu natrela tou Babylove masťou, vôbec mu to neprekážalo a krásne sa mu pery zahojili.

Aj teraz máme nejaké chorľavé obdobie, takže pery má náš drobec každú chvíľku popraskané. Ale mastíme ostošesť, a vypláca sa to:-)

Tak pokiaľ neviete, čo dať na popraskané pery, skúste túto masť. Nie je drahá (myslím, okolo 1,50 Eur, ale nie som si istá) a nám teda asi ako jediná zaberá fantasticky.

Aby ste vedeli, o ktorú masť z dm-ky ide, tak prikladám aj foto.

Ďalšie waldorfské bábätko

Keď už som si nacvičila šitie waldorfského bábätka z flísu, pustila som sa do šitia súrodenca. Ďalší výtvor je teda bábätko v ružovom, a tak máme chlapčeka i dievčatko:-)

Dcérka si túto bábiku nazvala Nelinka a odkedy sa Nelinka pred dvoma dňami "narodila", dcérka ju nepustí z ruky. To mňa ako matku nesmierne teší:-)

Aby Nelinke nebola zima, ušila som jej aj narýchlo zavinovačku (viď posledná foto). Nemala som ale na výber nejakú krajšiu látku, tak je taká, aká je, dcérke však stačí:-)

Waldorfské bábiky (moje nové výtvory)

moje flísové bábätko

I keď nezvyknem pridávať v jeden deň dva blogové príspevky, predsa len som sa rozhodla dnes využiť voľnú chvíľku a nahodiť fotku môjho nového výtvoru - waldorfského bábätka.

Strih na flísové bábätko v modrom a s háčkovanou čiapkou som si nakreslila podľa nejakej bábiky, ktorú som videla na internete (už ale vôbec neviem kde) a bolo to veľmi jednoduché šitie (až na tie detaily ako vyformovanie hlavičky a ručné prišívanie, ktoré dajú riadne zabrať). Čiapočku mi ale uháčkovala mama (ja zvládam akurát tak retiazku:-). Bábätko je úžasné mäkkučké a krásne sa s ním mojká:-)

Keď si uvedomíme, že čas beží... až príliš rýchlo

Asi k tomu prispieva aj toto zachmúrené studené počasie a to, že syn je zasa späť v škôlke. Dnes dokonca prvý raz na celý deň. A určite aj to, že už tri dni spáva náš "veľký malý" chlapec vo svojej izbičke sám. Ja viem, má už 4,5 roka a niektoré deti spávajú samy od oveľa mladšieho veku, no ja nie som z tých, ktoré by dieťa dokázali len tak ľahko vystrnadiť zo spálne. Teraz však už sám prejavil záujem, tak sme mu vyhoveli. A zvláda to bez problémov. Naša spálňa teraz oplýva priestorom, ktorý zostal voľný po prenesení jeho postele do detskej izby.
V spálni nám teda zostalo už len jedno dieťa...

Na jednej strane som taká hrdá na všetky tie pokroky, ktoré naše deti robia. Ako syn zvláda škôlku, že sa mu tam páči, že je už veľký chlapec a spí sám vo svojej izbičke, že sa už pár mesiacov bicykluje bez pomocných koliesok, je čoraz viac samostatný. A že dcérka tak pekne zvládla "odplienkovanie", krásne rozpráva, spieva pesničky a pre nás neuveriteľne pekne kreslí:-) Jednoducho, som hrdá na svoje deti a ich pokroky.

Čo si však pri tom všetkom uvedomujem je, že kým pred chvíľkou som riešila plienky, kakanie a nekakanie, vychádzky s kočíkom, prvé zúbky a zbieranie hrkálok kade-tade po byte, dnes riešim celkom iné veci. Tie naše poklady nám neskutočne rýchlo rastú. Vždy cítim takú melanchóliu, keď triedim ich oblečenie a odkladám veci, z ktorých už vyrástli. A keď som nedávno robila revíziu v bábätkovských vecičkách a ukladala ich do vákuových vriec, pri tých miniatúrnych kúskoch oblečenia mi bolo do plaču. Veď to bolo akoby včera, čo som im tieto rozkošné vecičky obliekala...

Pre mňa ako matku je niekedy naozaj ťažké prijať fakt, že deti nie sú ako film na DVD-čku, ku ktorého pozeraniu sa môžeme kedykoľvek vrátiť. Každá sekunda, každý okamih je tu len raz. A niekedy je človeku z toho smutno....