Detská predstavivosť bez hraníc alebo O hovienkovom vtáčikovi

Naša dcérka má vzácny talent (podobne ako mnoho iných detí) vidieť rôzne veci a útvary tam, kde by ich snáď nikto iný nedokázal vidieť. Vďaka svojej bohatej predstavivosti jej stačí pozrieť sa na oblohu a v oblakoch hneď nájde koníka, auto, slona či škaredého a zlého uja: "Aha mami, ten oblak vyzerá ako škaredý zlý ujo, že?" A ja sa snažím prísť na to, ktorý oblak že jej to toho zlého uja či auto pripomína a i keď sa mi to niekedy podarí, zvyčajne som neúspešná a vidím len kopu oblakov rôznych tvarov, ktoré mi pripomínajú akurát tak... oblaky.

No nie sú to ani zďaleka len oblaky, kde naša princezná vidí rôzne veci. Napríklad v záhradných kameňoch našla "Panenku Máriu". A skutočne, keď som sa lepšie pozrela, na tom kameni bol akoby obrys ženy v závoji a celé to pripomínalo Pannu Máriu z nejakého obrazu. No samu by ma to absolútne nenapadlo, pre mňa to bol na prvý pohľad obyčajný kameň ako tisíce iných.

Vidieť tvary a postavy v kalužke rozliateho mlieka alebo čaju, vidieť ich v blate či v korunách stromov - to všetko sme sa vďaka našej dcérke naučili.

Minule som sa však naučila aj to, že jej predstavivosť naozaj nemá hranice. Bola totiž na WC-ku a keď skončila, ako vždy ma zavolala, aby som "poriešila následky" veľkej potreby. Prišla som teda na WC za ňou a ona mi s nadšením ukazuje prštekom do záchoda: "Maminka, pozri, to vyzerá ako vtáčik!" Začala som sa smiať a musela som priznať, že vtáčik tam v určitej podobe skutočne bol. No že by ma niekedy napadlo hľadať niečo viac v obyčajnom hovienku, to teda nie:)
Naša malá bola z toho taká unesená, že dokonca zavolala aj na svojho brata, aby sa na to vzácne "dielo" prišiel pozrieť:)))

Tak som sa teda presvedčila, že pre našu dcérku (a isto aj pre kopec iných detí) predstavujú aj celkom obyčajné veci a predmety niečo viac. A to je vzácne, pretože to aj nás rodičov učí, že aj úplne obyčajné veci môžu byť krásne neobyčajné (i keď v prípade toho posledného "hovienkového vtáčika" o tej kráse predsa len trochu pochybujem...:)