Veľká waldorfská bábika a mini-bábätká

Po nejakom čase som opäť nažhavila šijací stroj a ušila si nejaké tie bábiky pre radosť. Veľká waldorfka (Zuzanka:-) v zelených "šatách" má asi 45 cm a robila som ju podľa strihu z knižky Making Waldorf Dolls od Maricristin Sealey. Na tejto som urobila aj ohybné nohy tak, aby sa bábika dala posadiť a prešila som podľa návodu aj spodnú časť nôh, aby vznikli akoby chodidlá.

Bábika má len provizórne šaty, pretože v tomto smere mám ešte čo dolaďovať a učiť sa:-) Nejaký čas zrejme potrvá, kým ju nejako normálne oblečiem.
Čo sa týka vláskov, sú háčkované - respektíve, Zuzanka má na hlavičke uháčkovanú akoby čiapočku a do jednotlivých očiek sa vháčkujú postupne vlásky. Zopár vlasov jej zrejme ešte pridám, aby mala bohatšiu hrivu:-)

Ušila som aj dve mini flísové bábätká - modré a ružové. Modré mimčo má aj ústočká, čo som doteraz pri týchto miminkách nerobila. Tieto mini bábätká majú cca 10 cm.

Ako som sa stala modelkou:-)

Tak tu je! Môj portrét:-) Naša dcérka sa rozhodla, že ma nakreslí a tak som sa nachvíľku stala jej modelkou, aby ma mohla zvečniť.
Myslím, že portrét sa jej naozaj veľmi podaril. Aj manžel tvrdí, že tá podoba je neuveriteľná:-)
Chvályhodný je aj výber farieb - zelená bude zrejme dôsledkom toho, ako som sa v ten deň cítila, rovnako aj jemne naznačené "vačky" pod očami.
A musím ju pochváliť - na obrázku mám skvelú figúru:-)
Z tej našej malej Berušky asi skutočne bude nejaký Van Gogh (čo by mi neprekážalo, sama som kedysi rada kreslila a tiahla týmto smerom, aj keď zostalo len pri "tiahnutí").

Dcérka sa po úspechu tohto umeleckého diela rozhodla, že mi ešte pár portrétov urobí, z čoho sa, samozrejme, veľmi teším:-)))

Vražda kohútika jarabého a iné "brutality"

Rozprávky som vždy milovala. Doteraz si pamätám tie staré dobré rozprávky, ktoré mi najskôr čítali naši a neskôr som si ich čítala sama. No dnes, keď mám ja sama deti, sa na rozprávky pozerám trochu kriticky. Niektoré bežné rozprávky mi pripadajú doslova brutálne.

Aby som len nechodila okolo horúcej kaše, poďme na konkrétny príklad. Taká Červená čiapočka. Začína to celkom nevinne, no ku koncu je už tento príbeh dosť nevhodný pre malé dieťa - aspoň teda pre tie naše. Musela som rozprávku pozmeniť. Veď ako budem deťom vysvetľovať, že DOBRÝ ujo poľovník ROZPÁRAL brucho vlkovi, aby z neho dostal babičku??? Mojim deťom, ktoré ani mravca nezastúpia, pretože je to pre nich krásny a úžasný živý tvor, nemôžem predsa povedať, že nejaký ujo rozpáral brucho vlkovi (i keď ten si to zaslúžil, keďže zožral, chuderku, babičku).
Takže u nás Červená čiapočka pokračuje asi tak, že vlk prišiel k babičke, skryl babku do skrine a on sa prezliekol do jej šiat, aby si Červená čiapočka myslela, že má do činenia s babičkou. No a vlk to urobil len preto, aby získal tie dobroty, čo má Červená čiapočka v košíčku:-) Ach, aké rafinované!
Dievčina však nebola taká hlúpa a vlka odhalila. Rýchlo zavolala horára, aby ho zahnal. A ten vystrelil - samozrejme, do vzduchu, nie do vlka - a vlk utekal tak rýchlo, ako mu len nohy stačili. Nikdy viac sa už nevrátil. Všetci si potom žili šťastne, až kým...

To je teda Červená čiapočka v mierumilovnom podaní, ktoré je obzvlášť milosrdné k vĺčkovi (i keď napokon sa z neho stal vyhnanec, ale stále lepšie, ako mať rozpárané brucho:-) Viem, dalo by sa to vymyslieť lepšie, ale deti sa nesťažujú na takúto verziu.

Podobne je to aj v ďalších rozprávkach, ktoré musím prispôsobovať tak, aby ich citlivé dušičky mojich dvoch drobcov zvládli:-)

Dokonca som musela pozmeniť aj pesničku o kohútikovi jarabom. Kohútik jarabý, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu, potom ťa NIE ZABIJÚ ale ZAŽENÚ. Chudáčik kohútik, prečo by ho mali zabíjať, za to, že poláme nejakú kvetinu??? No uznajte!

Takto by sa dalo pokračovať ešte ďalej, pretože rozprávok, ktoré sú (aspoň podľa mňa) príliš tvrdé pre našich drobcov, je neúrekom. A keďže by som mojim deťom ťažko vysvetľovala, za akých podmienok sú zabíjanie kohútikov, páranie brucha zlých vlkov a iné rozprávkové brutality ospravedlniteľné, radšej si tie rozprávky a pesničky trošičku prispôsobím:-)

Poriadok v byte? Ťažké sci-fi

Áno, áno, medzi moje tohtoročné novoročné predsavzatia patrilo aj niečo v zmysle - "budem sa snažiť udržiavať doma väčší poriadok". Hm, ako pekne to znie a je to aj pekná predstava, mať doma stále upratané. Veď si len predstavte - vytreté dlážky, kuchyňa bez kopy riadu týčiaceho sa z drezu, detská izba, v ktorej sú všetky hračky krásne na svojom mieste, poličky bez jediného zrnka prachu... Ako pekne sa to píše.
Škoda, že zatiaľ zostáva len tá predstava. Realita už taká pekná nie je...

Utešujem sa však tým, že síce "mám bordel v byte, ale zato šťastné dítě", ako zvykne hovoriť moja dobrá kamarátka.

Neviem, ako to robia iné mamičky s malými deťmi. Ako zvládajú mať uprataný byt, venovať sa deťom a popritom ešte aj vyvárať skvelé obedy pre svojich milovaných manželov. Pre mňa je to jednoducho prudko nereálne. Keď aj urobím doma poriadok, dôkazy o mojom upratovaní sú v priebehu pár minút, nanajvýš hodín, dokonale zahladené dvoma malými osôbkami. A že na zahladzovanie dôkazov majú teda riadny talent (o tom svedčí aj manželovo obvyklé konštatovanie: "si nerob srandu, že si upratovala...")!

Keby som možno nepracovala z domu, bolo by na upratovanie viac času. Keby som si sem-tam neurobila radosť a neušila nejakú tú bábiku, bolo by na upratovanie ešte viac času. Keby... to je však pre mňa nereálne.
A tak mi asi nezostáva nič iné, len sa naďalej utešovať tým, že poriadok v byte predsa nie je taký dôležitý a že sú dôležitejšie iné hodnoty.

No a občas ma predsa len chytí upratovací záchvat, kedy nasadím na svoje ruky gumené rukavice veľkosti M, chytím handru a vedro s vodou a drhnem ako o život. Ale nič netreba preháňať, a tak tieto svoje záchvaty udržiavam skôr v "rekreačnej" rovine:-)

Všetkým mamičkám, ktoré doma nemajú práve upratané, vyslovujem svoje hlboké pochopenie a tým, ktoré upratané majú, svoj veľký obdiv!

Waldorfská bábika

...tak som si na Vianoce urobila radosť a nechala som si priviezť úžasný úplet z Anglicka (http://www.waldorfdolls.co.uk/index.php). Normálne som sa bála do tej super látky zastrihnúť, no nakoniec som to riskla. Je fakt perfektný - pevný, no zároveň dosť elastický a výborne sa šije.

Ušila som z neho zatiaľ prvú bábiku podľa strihu z knižky Making Waldorf Dolls od Maricristin Sealey (písala som o nej tu). Je to tá najmenšia waldorfská bábika z knižky, meria cca 30 cm.

Opäť raz som s mojím výtvorom nie celkom spokojná, ale teším sa, pretože čím viac bábik človek ušije, tým lepšie to ide. Zatiaľ som vo fáze vychytávania chýb:-)

Vlásky som robila tak, že som použila háčkovanú "čiapočku" (uháčkovala moja mama:-) a do nej som vplietala jednotlivé vlákna vlny. Výsledok sa mi veľmi páči, i keď ešte treba vlasy trochu zastrihnúť.

Oblečenie som zatiaľ nemala čas ušiť, ale mama situáciu zachránila a uháčkovala bábike šaty (inak by sa dcérka, chúďatko, musela hrať s nahotinkou:-).