Šťastné a veselé!

Milí priatelia, 

prajem vám všetkým krásne a pohodové Vianoce a v novom roku 2012 všetko len to najlepšie! 


MaJa

Detská predstavivosť bez hraníc alebo O hovienkovom vtáčikovi

Naša dcérka má vzácny talent (podobne ako mnoho iných detí) vidieť rôzne veci a útvary tam, kde by ich snáď nikto iný nedokázal vidieť. Vďaka svojej bohatej predstavivosti jej stačí pozrieť sa na oblohu a v oblakoch hneď nájde koníka, auto, slona či škaredého a zlého uja: "Aha mami, ten oblak vyzerá ako škaredý zlý ujo, že?" A ja sa snažím prísť na to, ktorý oblak že jej to toho zlého uja či auto pripomína a i keď sa mi to niekedy podarí, zvyčajne som neúspešná a vidím len kopu oblakov rôznych tvarov, ktoré mi pripomínajú akurát tak... oblaky.

No nie sú to ani zďaleka len oblaky, kde naša princezná vidí rôzne veci. Napríklad v záhradných kameňoch našla "Panenku Máriu". A skutočne, keď som sa lepšie pozrela, na tom kameni bol akoby obrys ženy v závoji a celé to pripomínalo Pannu Máriu z nejakého obrazu. No samu by ma to absolútne nenapadlo, pre mňa to bol na prvý pohľad obyčajný kameň ako tisíce iných.

Vidieť tvary a postavy v kalužke rozliateho mlieka alebo čaju, vidieť ich v blate či v korunách stromov - to všetko sme sa vďaka našej dcérke naučili.

Minule som sa však naučila aj to, že jej predstavivosť naozaj nemá hranice. Bola totiž na WC-ku a keď skončila, ako vždy ma zavolala, aby som "poriešila následky" veľkej potreby. Prišla som teda na WC za ňou a ona mi s nadšením ukazuje prštekom do záchoda: "Maminka, pozri, to vyzerá ako vtáčik!" Začala som sa smiať a musela som priznať, že vtáčik tam v určitej podobe skutočne bol. No že by ma niekedy napadlo hľadať niečo viac v obyčajnom hovienku, to teda nie:)
Naša malá bola z toho taká unesená, že dokonca zavolala aj na svojho brata, aby sa na to vzácne "dielo" prišiel pozrieť:)))

Tak som sa teda presvedčila, že pre našu dcérku (a isto aj pre kopec iných detí) predstavujú aj celkom obyčajné veci a predmety niečo viac. A to je vzácne, pretože to aj nás rodičov učí, že aj úplne obyčajné veci môžu byť krásne neobyčajné (i keď v prípade toho posledného "hovienkového vtáčika" o tej kráse predsa len trochu pochybujem...:)

"Mackománia" a iné šitie:)

Keďže si čoraz viac uvedomujem, že po narodení nášho tretieho drobca času na šitie veľa mať nebudem, snažím sa teraz šiť, kedy sa len dá (väčšinou po večeroch, keď deti zaspia, preto tie tmavé kruhy pod očami:).
Takže som si zasa niečo pošila a výsledok môjho snaženia a tvorenia vám tu prezentujem. Väčšinou sú to rôzni medvedíci alebo iné zvieratká (nie každému pripomínajú práve medvedíkov:) a skúsila som tiež ušiť jednu malú mušku pre šťastie ("Štěstí, co je to štěstí? Muška jenom zlatá...!":)

Niektoré hračky už majú aj svojich nových majiteľov a potešia (dúfam) nejednu detskú dušičku aj pod stromčekom.
Ak by sa vám niečo z mojich zvieratiek páčilo, napíšte mi na chvilkapremamu@gmail.com.

Tip na darček pre deti - Kniha plná rozprávok

Neviem ako u vás ale u nás musí byť nejaká tá knižka vždy súčasťou vianočnej nádielky pre naše deti. Aj tento rok už majú pripravenú každý jednu knižku:)

Knihu s názvom "Kniha plná rozprávok" síce nedostali ako vianočný darček, no je to jedna z našich najobľúbenejších rozprávkových knižiek a stále sa k nej vraciame.

Obsahuje 16 známych rozprávok v zjednodušenej forme a majú takú primeranú dĺžku, aby to deti zvládli spracovať a vydržali sa sústrediť (vydrží pri nich aj naša 3,5-ročná dcérka a sústredene počúva). Okrem iných v nej nájdete rozprávky ako "Žabí princ", "Statočný cínový vojačik", "Stolček, prestri sa!", "Kráska a Zviera" alebo "Tri prasiatka".

Na tejto knihe sa mi páčia aj krásne ilustrácie, ktorých je tam naozaj bohato.
Mám pocit, že je to jedna z mála rozprávkových knižiek (aspoň z tých, ktoré som mala možnosť vidieť či čítať), kde je dobrý pomer medzi obrázkami a textom - nemám totiž rada knihy s krásnymi ilustráciami, no len dvoma či troma riadkami textu na každej strane.

"Kniha plná rozprávok" je za primeranú cenu a myslím, že je aj pekným tipom na vianočný darček pre deti.

A zasa príde Mikuláš:)

Mikuláš zo zažehľovacích korálok

5. december bol pre mňa vždy výnimočný (okrem iného sa v tento deň narodil môj manžel:) a ako dieťa som sa nesmierne tešila na večer. Pretože večer sme si dávali do okna vyčistenú čižmičku a netrpezlivo čakali na príchod Mikuláša. Doteraz cítim to chvenie a napätie, ktoré som ako dieťa prežívala, keď som po tisícikrát kontrolovala, či už mi v tej čižmičke Mikuláš niečo nechal.
A nechápala som, ako dokáže dočiahnuť tak vysoko a balíček dať až do okna - vysvetľovala som si to tým, že má na to zrejme tú veľkú palicu, ktorú nosí so sebou ("...je isto teleskopická, ako inak by dočiahol aj na najvyššie poschodia paneláku... Alebo mu v tom pomáha jeho asistent anjel - veď ten má krídla, takže môže vyletieť a balíček odovzdať aj na vyššie miesta," myslela som si:).

Nuž, zistenie pravdy o Mikulášovi pre mňa ako dieťa nebolo ničím príjemným, už som viac nemohla hútať nad tým, ako to ten svätý Mikuláš robí a predstava, že balíček mi do čižmičky strkajú rodičia, mi prišla straaaašne nespravodlivá a smutná.

Dnes už však prežívam sviatok svätého Mikuláša odlišne. Neteším sa na balíček sladkostí v mojej čižme, teším sa na radosť v očkách našich dvoch detí, na ich prekvapené tváričky, keď si v predtým prázdnej topánočke za oknom objavia prekvapenie:) A tento sviatok mám rada aj preto, že mi pripomína, že Vianoce sú už zasa o kus bližšie:)


A keďže sme s deťmi aj trošku tvorili pri príležitosti tohto sviatku, ponúkam vám ukážku našej tvorby.
Úvodný obrázok je postavička Mikuláša zo zažehľovacích korálok. Robili sme ho podľa šablóny z internetu, no na tohto konkrétneho som si návod neuložila. Nejaké šablóny na vytvorenie Mikuláša zo zažehľovacích korálok nájdete v odkazoch nižšie:
http://www.craftideas.info/html/fuse_bead_christmas_b.html
http://www.craftideas.info/html/fuse_bead_santa_pattern_b.html

Okrem toho sme si vyrobili aj papierovo-vatového Mikuláša, ktorého si isto ľahko zhotovíte aj vy. Stačí vám na to papierový tanier, farebné papiere, nožnice, lepidlo a vata. My sme však papierový tanier nemali, takže som musela improvizovať a tvár s čapicou som jednoducho vystrihla z tvrdého papiera.
Návod v angličtine aj s obrázkom toho, ako to v skutočnosti malo vyzerať, nájdete na tejto stránke.
A tu je teda náš výtvor:)

 

A na záver ešte jedna básnička z našej dielne:

"Mikuláš dnes príde k nám, 

čižmičku do okna dám. 

Poslušný som ja bol veru / Poslušná som bola veru, 

balíček chcem za odmenu. 

Veď Mikuláš, vec to známa, 

radosť deťom vždy rozdáva."

Tak krásneho Mikuláša! :)

Prvé, druhé verzus tretie tehotenstvo

...už som sa párkrát na blogu zmienila o tom, že naša rodinka sa onedlho rozšíri o ďalšieho člena. Dohromady nás už teda bude päť a pre mňa je to už tretíkrát, čo si užívam tie vzácne pocity súvisiace s novým človiečikom rastúcim vo mne.
Každé tehotenstvo je niečím rovnaké a niečím výnimočné. Spoločnými znakmi mojich troch tehotenstiev bola neskutočná únava prvé tri mesiace a totálny odpor ku káve (inak som ju pred tehotenstvom vždy bežne pila). Výkyvy nálad a plač hoci aj pri niektorej dojemnejšej scénke zo seriálu Krok za krokom (občas si ho s manželom večer pozrieme) sú tiež bežné a je to typický znak, ktorý sa u mňa vyskytoval pri všetkých troch tehotenstvách.

Toto tretie tehotenstvo je však v mnohých ohľadoch celkom odlišné. Keď som čakala prvé dieťa, nemohla som sa dočkať, kedy začneme nakupovať výbavičku a ledva som to vydržala do 20. týždňa. Pri druhom tehotenstve som bola už umiernenejšia, no po tom 20. týždni ma už tiež začínali chytať túžobné stavy prichystať nášmu druhému anjelikovi všetko potrebné. A teraz? Som v 29. týždni a keď si predstavím, že mám začať vyťahovať všetky tie mini-vecičky z vákuových vriec, v ktorých skladujem všetko oblečenie po deťoch, straaaaašne sa mi do toho nechce a neustále to odkladám. Som zvedavá, kedy sa dostanem k baleniu tašky do pôrodnice:)
Nie je to o tom, že by som sa na naše tretie bábätko netešila - teším sa veľmi. No pri dvoch ďalších deťoch je to už celkom iné. Niekedy som rada, ak si za celý deň stihnem pohladkať bruško a prihovoriť sa tomu drobčekovi.

Iné je to aj v tom, že to so mnou prežívajú aj deti. Rozprávajú sa s bábätkom v brušku, nechajú sa "kopať" od svojho budúceho súrodenca, hovoria mi "Maminka, ty máš ale obrovské brucho!", kreslia, ako si toho drobca predstavujú (niekedy je to fakt zaujímavé:), chystajú bábätku hračky a hovoria, čo všetko ho naučia, čo všetko mu požičajú (náš päťročný napríklad plánuje bábätko naučiť skladať Lego, jazdiť na bicykli a hrať futbal) a dcérka zasa sľubuje, ako mu bude požičiavať svoje bábiky a plyšáky a naučí ho kresliť tak krásne, ako kreslí ona - chúďatká, nechápu, že chvíľku potrvá, kým z mini-človiečika, ktorý len spí (pevne verím, že táto činnosť bude nad ostatnými prevažovať), papá, plače, ciká a kaká vyrastie aj "iných činností schopné" stvorenie:) Z dráčikovského katalógu dokonca vyberali pre naše bábätko aj vhodné darčeky:) Je to krásne prežívať tehotenstvo aj takto z pohľadu našich dvoch ďalších detí. 

Alebo pôrod... Pri prvom tehotenstve som o tom čítala všetko možné i nemožné a pravdupovediac, až tak veľmi som sa toho nebála, netušila som, do čoho idem. Skutočnosť mi potom mierne povedané vyrazila dych a dlho som sa z pôrodu nášho prvého syna spamätávala. Keď som čakala dcérku, od prvej chvíle som rozmýšľala nad tým, aký bude pôrod a čelila som strachu z toho, že to bude opäť také bolestivé. Na druhej strane som však riešila aj otázku toho, ako to náš ani nie dvojročný syn bezo mňa zvládne. Bol na mňa veľmi naviazaný a predstava odísť od neho na päť dní ma doslova desila (niekedy snáď viac ako samotný pôrod). Teraz, keď čakám tretie dieťatko, na pôrod akosi nemyslím. Možno to príde onedlho, keď to už budem mať za pár, no zatiaľ spávam pokojne. Beriem to už asi s určitým nadhľadom a z pôrodu nemám strašiaka. Horšie to je, keď si predstavím, že moje dve slniečka opustím na niekoľko dní (doteraz sme neboli tak dlho bez seba, ak nerátam odluku od syna kvôli pobytu v pôrodnici s dcérkou)...

Tretie tehotenstvo je iné aj v tom, že uteká neskutočne rýchlo. Mám pocit, akoby to bolo včera, čo som s prekvapením zistila, že budem mama aj tretíkrát a teraz som už takmer v 30. týždni. Pri dvoch deťoch to naozaj letí omnoho rýchlejšie.

A mám tiež pocit, že som oveľa pokojnejšia, uvoľnenejšia. Aj keď je mi jasné, že po príchode toho tretieho drobca budeme mať doma poriadne veselo, dopredu sa nestresujem. Viem, že to nejaký čas potrvá, kým si zasa nájdeme nejaký ten režim, no beriem to akosi prirodzene.

O rozdieloch medzi prvým, druhým a tretím tehotenstvom by sa dalo toho popísať ešte veľa, no nechcem vás zbytočne nudiť, takže radšej končím:)...